Ochrana osobnosti vs. sloboda prejavu: Prípad Michala Hvoreckého
Keď sa stretnú dve dôležité práva
V demokratickej spoločnosti sú sloboda prejavu a ochrana osobnosti dve základné hodnoty. Obe sú zakotvené v ústavách a medzinárodných dohovoroch. No čo sa stane, keď sa tieto práva dostanú do konfliktu? Napríklad, keď novinár kritizuje politika, alebo keď aktivista poukáže na problém spoločnosti? Práve tento konflikt je stredobodom našej pozornosti.
Prečo je to také zložité?
Sloboda prejavu nám umožňuje vyjadrovať svoje názory, kritizovať a informovať. Je základom demokracie, pretože umožňuje slobodnú diskusiu a kontrolu moci. Na druhej strane, každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, na to, aby nebol neprávom poškodený na svojej cti a dôstojnosti.
Problém nastáva najmä vtedy, keď sa tieto dva záujmy stretnú v kontexte verejného života. Politici, verejní činitelia, ale aj iné známe osobnosti sú vystavení väčšej miere kritiky ako bežní občania. To preto, že ich konanie má vplyv na spoločnosť a je preto predmetom verejného záujmu.
Kde sú hranice?
Určiť presné hranice medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti je veľmi náročné. Existuje však množstvo právnych predpisov a judikatúry, ktoré sa touto otázkou zaoberajú.
Kľúčové faktory, ktoré rozhodujú o tom, či je kritika prípustná, sú:
–Verejný záujem: Čím väčší je verejný záujem na danej téme, tým väčší priestor je pre kritiku.
–Miera presnosti: Kritika by mala byť podložená faktami.
–Intenzita a forma kritiky: Urážlivé a nepravdivé výroky nie sú chránené slobodou prejavu.
–Postavenie osoby, ktorá je kritizovaná: Verejní činitelia musia zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežní občania.
Novinári majú špecifické postavenie. Ich úlohou je informovať verejnosť a kritizovať moc. Preto majú aj väčšiu ochranu slobody prejavu. Avšak aj novinári musia konať zodpovedne a nesmú šíriť nepravdivé informácie alebo úmyselne poškodiť druhých.
Ochrana slobody prejavu je nevyhnutná pre fungovanie demokratickej spoločnosti. Zároveň je dôležité chrániť aj práva jednotlivcov. Nájsť správnu rovnováhu medzi týmito dvoma právami je neustálou výzvou, preto si každý prípad vyžaduje individuálne posúdenie.
Prípad Michala Hvoreckého a test proporcionality
Teraz sa pozrieme na konkrétny prípad spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorý ilustruje, ako sa tieto dve práva stretávajú v praxi.
Michal Hvorecký, známy slovenský spisovateľ a publicista, sa ocitol v centre pozornosti po tom, čo vo svojom článku použil voči jednej z vládnych predstaviteliek výraz, ktorý považovala za urážlivý. V dôsledku toho bolo na neho podané trestné oznámenie pre prečin ohovárania.
Test proporcionality, ktorý sa používa na posúdenie, či je zásah do práv jednotlivca ústavne prijateľný, má pri slobode prejavu svoje špecifiká. Ústavný súd zvyčajne skúma konflikt medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti. Rovnaký princíp sa však uplatňuje aj v prípadoch, ktoré zahŕňajú trestnoprávne otázky.
1. Kto je autorom výroku?
V zmysle ústavnej a medzinárodnej judikatúry majú privilegované postavenie novinári a umelci, pretože plnia v spoločnosti dôležitú úlohu. Michal Hvorecký je spisovateľ, pričom jeho výrok odznel v komentári publikovanom v médiu – Denníku N. Ako autor textu sa teda radí medzi privilegované subjekty so zvýšenou ochranou slobody prejavu.
2. O kom výrok pojednáva?
Výrok Michala Hvoreckého bol adresovaný osobe verejného záujmu – ministerke kultúry, ktorá vykonáva verejnú funkciu. Pri verejných činiteľoch je miera ochrany súkromia nižšia, pretože musia znášať väčšiu mieru kritiky, najmä ak táto kritika súvisí s ich politickým pôsobením.
3. Kontext diskusie
Dôležitým faktorom je aj kontext výroku. V prípade Hvoreckého sa tento výrok stal súčasťou širšej diskusie o charaktere politických strán a predstaviteľov, pričom nadväzoval na historické skúsenosti s totalitnými režimami. Diskusia o hodnotách, ako je demokracia, autoritárstvo či útlak, má v spoločnosti zásadný význam, a preto výroky v tomto kontexte požívajú vyššiu ochranu.
4. Čo výrok znamená?
Test skúma, či výrok predstavuje konštatovanie faktu alebo hodnotový úsudok. Hodnotové úsudky, ktoré vyjadrujú názor, majú podľa judikatúry vyššiu mieru ochrany. Európsky súd pre ľudské práva v prípade „Prager a Oberschlick proti Rakúsku“ potvrdil, že aj ostré či zveličené výroky môžu byť chránené, ak sú súčasťou verejnej diskusie. Výrok Michala Hvoreckého, v ktorom použil označenie „neofašistka“, je hodnotovým úsudkom a ako taký požíva vysokú mieru ochrany.
5. Ako a kde bol výrok zverejnený?
Význam má aj forma a miesto publikovania. Komentáre, glosy či eseje sú z hľadiska slobody prejavu viac chránené než spravodajské texty, pretože sú subjektívne. Hvoreckého výrok bol publikovaný v široko dostupnom, ale renomovanom médiu Denník N ako súčasť komentára k aktuálnemu spoločenskému dianiu. Volené slová zapadajú do žánru a nenaznačujú vybočenie z rámca legitímnej kritiky.
Záver
Všetky uvedené faktory potvrdzujú, že výrok Michala Hvoreckého spadá pod ochranu slobody prejavu. Právo na slobodu prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti a jeho obmedzenie musí byť starostlivo zvážené, najmä ak ide o kritiku verejných činiteľov v kontexte dôležitých spoločenských otázok.
Viac informácií o prípade: