Podľa Zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“) je autorom diela vždy fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila, teda konkrétny tvorca, nikdy nie organizácia ani štatutár, pokiaľ sám dielo nevytvoril. 

ZAMESTNANECKÉ DIELO

V prostredí MVO však pri tvorbe diel často ide o tzv. zamestnanecké dielo podľa § 90 Autorského zákona, ktoré vzniká pri plnení povinností vyplývajúcich z:

• pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, 
• prípadne aj z členstva v štatutárnom, riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby. 

V takom prípade autorom zostáva fyzická osoba, ale majetkové práva k dielu vykonáva organizácia ako zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Tieto práva zahŕňajú najmä právo dielo použiť, rozširovať, upravovať a udeľovať licencie iným osobám, pričom organizácia môže výkon týchto práv postúpiť aj tretej osobe. 

Pri výkone majetkových práv zamestnávateľom platí, že autor sám nesmie udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela a je povinný zdržať sa výkonu majetkových práv, ide však o zákonný predvolený režim, od ktorého sa zmluvné strany môžu dohodou odkloniť. 

Ak nie je dohodnuté inak, pri zamestnaneckom diele sa predpokladá súhlas autora aj so zásahmi do jeho osobnostných práv, konkrétne so zverejnením diela, s označením diela menom alebo názvom zamestnávateľa a s dokončením, zmenou či iným zásahom do diela. Osobnostné práva sú síce neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú, no v praxi sú v zamestnaneckom režime v prospech zamestnávateľa výrazne modifikované. 

V praxi MVO to znamená, že autorom je vždy konkrétna fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Ak však tvorca pracuje pre organizáciu v pracovnoprávnom vzťahu alebo ako člen štatutárneho či riadiaceho orgánu, ide spravidla o zamestnanecké dielo a majetkové práva, ako aj výkon osobnostných práv prislúchajú organizácii, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. 

LICENČNÁ ZMLUVA

Ak však tvorca spolupracuje s organizáciou ako SZČO alebo externý dodávateľ, režim zamestnaneckého diela sa neuplatní a vzťah je potrebné riešiť licenčnou zmluvou, prípadne zmluvou o dielo s licenčnými ustanoveniami o diele na objednávku. Bez takejto úpravy by organizácia mala len obmedzené právo dielo použiť na účel vyplývajúci zo zmluvy. 

V každej MVO sa preto odporúča jasne nastaviť, v akom režime diela vznikajú, či ide o interných zamestnancov a členov orgánov, alebo o externých spolupracovníkov, a pre externých dodávateľov vždy uzatvárať písomnú licenčnú zmluvu, ktorá presne vymedzí spôsob, rozsah, čas použitia diela a odmenu.

SPOLUAUTORSTVO

O spoluautorstve podľa Autorského zákona hovoríme vtedy, ak dvaja alebo viacerí autori vytvorili tvorivou duševnou činnosťou jediné dielo tak, že ich jednotlivé tvorivé vklady nie je možné od seba odlíšiť a použiť ako samostatné diela. Práve táto neoddeliteľnosť tvorivých príspevkov je kľúčovým znakom, ktorý odlišuje spoluautorstvo od iných foriem spolupráce, ako je napríklad spojenie samostatných diel alebo spracovanie diela. 

Pri spoločnom projekte viacerých subjektov teda nestačí, že prispievatelia pracovali na rovnakom výstupe, ich vklady musia byť navzájom prepojené tak, že ich nemožno samostatne použiť. V takom prípade patria práva k dielu všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, pokiaľ sa písomne nedohodnú inak. To znamená, že o použití diela (napríklad o jeho zverejnení, udelení licencie, úprave alebo inom nakladaní), rozhodujú spoluautori spoločne. Každý z nich je viazaný týmto spoločným režimom. 

Spoluautori sa zároveň môžu dohodnúť, že ich pri nakladaní s dielom bude v ich mene a na ich účet zastupovať niektorý z nich. Takto udelené plnomocenstvo musí mať písomnú formu. 

Zo spoluautorstva ďalej vyplýva, že majetkové práva, vrátane práva na odmenu, patria všetkým spoluautorom spoločne, pričom doba ich trvania sa počíta od smrti posledného zo spoluautorov a trvá ešte 70 rokov po jeho smrti. 

Majetkové práva sú predmetom dedičstva. V prípade smrti jedného zo spoluautorov preto primárne prechádzajú na jeho dedičov. Ak spoluautor dedičov nemá alebo ak dedičia dedičstvo odmietnu, prechádzajú tieto práva na ostatných spoluautorov. Každý zo spoluautorov je tiež oprávnený domáhať sa ochrany práv k spoločnému dielu, a to aj v mene a na účet všetkých ostatných spoluautorov. 

SPOLOČNÉ DIELO

Pre prostredie MVO je dôležité odlíšiť spoluautorstvo od inštitútu spoločného diela. Spoločné dielo vzniká vtedy, keď dvaja alebo viacerí autori vytvoria dielo na podnet a pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces jeho vytvorenia, pričom tvorivé vklady jednotlivých autorov nie je možné samostatne použiť. 

Na výkon práv k spoločnému dielu sa primerane použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele, čo znamená, že majetkové práva nevykonávajú samotní autori, ale osoba, ktorá tvorbu usmerňovala a zabezpečovala, v praxi MVO teda samotná organizácia. Tento režim môže byť pre organizáciu vhodnejší než klasické spoluautorstvo, najmä ak ide o väčšie projekty ako metodické príručky, výskumné správy alebo kampaňové materiály, kde organizácia iniciuje a koordinuje tvorbu diela viacerých prispievateľov. 

V praxi spoločných projektov MVO preto platí, že spoluautorstvo nie je len faktom spoločného vytvorenia diela, ale prináša aj povinnosť spoločného rozhodovania a vzájomnej koordinácie pri akomkoľvek nakladaní s ním. Prispievateľom a organizácii sa preto odporúča, aby si už pri začatí spolupráce písomne upravili vzájomné vzťahy. Môžu tak urobiť formou dohody o spôsobe rozhodovania, rozdelení odmien, zastupovaní a riešení sporov, alebo nastavením režimu spoločného diela, prípadne iného zmluvného usporiadania, ktoré bude lepšie zodpovedať potrebám konkrétneho projektu. Bez takejto dohody platí zákonný režim spoločnej a nerozdielnej držby práv, ktorý môže v praxi výrazne komplikovať ďalšie využívanie spoločne vytvoreného diela.

Odpoveď na túto otázku závisí predovšetkým od toho, v akom režime spoločné dielo vzniklo a aký mali jednotlivé príspevky charakter. Samotná „zásadnosť“ vkladu jedného z účastníkov projektu, či už ide o študenta, učiteľa alebo iného prispievateľa, mu sama osebe nezakladá výlučné práva k celému spoločnému produktu. 

Ak ide o spoluautorské dielo, teda o dielo, ktoré viacerí autori vytvorili spoločnou tvorivou duševnou činnosťou tak, že ich tvorivé vklady nemožno od seba odlíšiť a použiť ako samostatné diela, potom práva k tomuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, pokiaľ sa písomne nedohodnú inak. V takom prípade ani významný alebo dominantný príspevok jedného autora nezakladá jeho výlučné právo k celému dielu, pretože spoluautorstvo nestanovuje hierarchiu medzi autormi podľa miery ich prínosu. Spoluautori si síce môžu zmluvne upraviť výkon majetkových práv, napríklad dohodnúť, že jeden z nich bude dielo spravovať alebo zastupovať ostatných, ale samotné autorstvo je neprevoditeľné a nemožno ho zmluvne odňať či sústrediť výlučne v rukách jednej osoby. To, čo si môžu spoluautori dohodou modifikovať, je teda spôsob výkonu práv, nie samotné autorstvo. 

Situácia je však odlišná, ak príspevky jednotlivých účastníkov projektu sú navzájom oddeliteľné a možno ich použiť ako samostatné diela. V takom prípade nejde o spoluautorstvo, ale o spojenie samostatných diel do jedného celku, kde každý autor zostáva výlučným nositeľom práv k svojmu vlastnému príspevku. Spoločne potom môžu nakladať len s výsledným spojeným celkom, pričom ich práva k jednotlivým samostatným dielam zostávajú nedotknuté. V takomto režime má teda každý autor výlučné práva k svojmu vkladu a o použití svojho diela môže rozhodovať samostatne. 

Osobitnú pozornosť si zaslúži situácia, keď je tvorivý vklad jedného z účastníkov v skutočnosti jediným autorsky relevantným vkladom. Prínosy ostatných ostatných totiž nemusia mať tvorivú povahu. Môže ísť napríklad len o organizačnú, technickú, administratívnu alebo finančnú podporu, zber údajov bez tvorivého spracovania alebo o realizáciu pokynov inej osoby. V takomto prípade vôbec nejde o spoluautorstvo, pretože za autora sa podľa Autorského zákona považuje výlučne fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila tvorivou duševnou činnosťou. Osoby bez tvorivého vkladu nemôžu byť spoluautormi a jediný skutočný tvorca je výlučným autorom celého diela so všetkými právami, ktoré z autorstva vyplývajú. 

V praxi MVO a školského prostredia preto platí, že na otázku, či si jeden z účastníkov môže nárokovať výlučné práva, treba odpovedať podľa povahy jednotlivých príspevkov. Ak ide o skutočné spoluautorstvo s neoddeliteľnými tvorivými vkladmi, výlučné práva si jednotlivec uplatniť nemôže. Ak sú príspevky oddeliteľné, každý autor má výlučné práva k svojmu vlastnému vkladu, ale nie k celku. V prípade, že ostatní účastníci neprispeli tvorivo, jediný tvorca je výlučným autorom celého diela. Práve preto sa pri spoločných projektoch odporúča už na začiatku spolupráce písomne vyjasniť, kto akým spôsobom prispieva a v akom režime dielo vzniká, aby sa predišlo neskorším sporom o autorstvo a výkon práv.

Pri legálnom používaní, citovaní a parafrázovaní metodík, odborných textov alebo vzdelávacích podkladov iných organizácií, či už domácich alebo zahraničných, je potrebné vychádzať z toho, že tieto materiály sú spravidla autorskými dielami podľa Autorského zákona, a preto sú chránené autorským právom. Základným pravidlom je, že dielo možno použiť len so súhlasom autora, pokiaľ zákon neustanovuje výnimku alebo obmedzenie majetkových práv autora. Jednou z najdôležitejších zákonných výnimiek v praxi MVO je citácia. 

Bez súhlasu autora možno použiť zverejnené dielo alebo jeho časť formou citácie, najmä na účely recenzie, kritiky alebo odbornej analýzy diela, avšak len v rozsahu odôvodnenom účelom citácie a v súlade so zvyklosťami. Pri každej citácii musí byť splnená povinnosť uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, názov diela a prameň, pokiaľ to povaha diela a spôsob jeho použitia umožňuje. Citácia teda nesmie nahrádzať vlastnú tvorivú prácu, jej rozsah musí byť primeraný a zo spôsobu použitia musí byť zrejmé, že ide o prevzatý text iného autora. 

Parafrázovanie je prípustné vtedy, ak nedochádza k prevzatiu konkrétnej formy vyjadrenia diela, ale iba k prevzatiu myšlienky, informácie, metódy, postupu alebo princípu. Tieto totiž samy osebe nie sú predmetom ochrany podľa Autorského zákona, ktorý chráni konkrétne tvorivé vyjadrenie, nie samotné myšlienky či poznatky. Aj pri parafrázovaní sa však v odbornom a akademickom prostredí očakáva riadne uvedenie zdroja a autora pôvodnej myšlienky, pretože ide o štandard vedeckej a profesionálnej etiky. Bez uvedenia zdroja by mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv autora, najmä práva na označenie autorstva, a v praxi aj k obvineniam z plagiátorstva. 

V oblasti vzdelávania je významná výnimka, ktorá umožňuje použiť zverejnené dielo bez súhlasu autora na účel názornej ukážky pri výučbe alebo výskume. Dielo možno použiť vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním alebo verejným prenosom, no nesmie pri tom dochádzať k priamemu ani nepriamemu majetkovému prospechu. Osobitný režim platí pre digitálne použitie diela na účely názornej ukážky pri výučbe v škole, na zodpovednosť školy alebo cez zabezpečenú elektronickú sieť školy na neobchodný účel. Táto výnimka sa však vzťahuje len na obmedzené použitie vo forme názorných ukážok, nie na systematické preberanie celých metodík alebo vzdelávacích materiálov, a nemožno sa na ňu odvolávať pri komerčnom využívaní. 

Ak by sa dielo používalo nad rámec citácie alebo zákonných výnimiek, napríklad pri preklade celej metodiky, jej úprave, prispôsobení vlastným potrebám alebo ďalšom šírení, ide už o spracovanie diela alebo iné použitie, na ktoré je potrebný súhlas autora alebo licencia. V takom prípade je potrebné uzatvoriť licenčnú zmluvu, ktorá upraví spôsob, rozsah, čas a územný rozsah použitia diela, ako aj prípadnú odmenu. 

Mimoriadne praktický význam má v prostredí MVO aj inštitút verejnej licencie, ktorý umožňuje autorovi udeliť súhlas na použitie diela aj voči neurčitému okruhu osôb, a to ako nevýhradnú a bezodplatnú licenciu. Najrozšírenejším príkladom verejných licencií sú licencie Creative Commons, ktoré autori často priraďujú k svojim metodikám, vzdelávacím materiálom či výskumným publikáciám zverejneným on-line. Tieto licencie môžu rozšíriť možnosti použitia diela ďaleko nad rámec zákonných výnimiek, napríklad umožniť voľné šírenie, úpravu alebo dokonca komerčné použitie. Pri každom takomto materiáli je preto potrebné overiť konkrétnu licenciu, pod ktorou bol zverejnený (napríklad CC BY, CC BY-SA, CC BY-NC, CC BY-ND a ich kombinácie). Jednotlivé typy licencií Creative Commons totiž stanovujú rôzne podmienky, najmä povinnosť uviesť autora, zákaz komerčného použitia, povinnosť zdieľať odvodené diela pod rovnakou licenciou alebo zákaz vytvárania odvodených diel. 

Záverom možno zhrnúť, že legálne používanie cudzích odborných materiálov je v MVO praxi možné viacerými spôsobmi. V prvom rade prostredníctvom citácie zverejneného diela v rozsahu odôvodnenom účelom, ďalej parafrázovaním myšlienok a informácií, ktoré nie sú chránené autorským právom, v rámci zákonných výnimiek pre vzdelávanie a výskum, a napokon na základe verejných licencií typu Creative Commons alebo individuálne dohodnutých licenčných zmlúv. Pri každom použití treba rešpektovať povinnosť uvádzať autora a zdroj, neprekročiť primeraný rozsah a v prípade pochybností radšej získať výslovný súhlas autora alebo overiť licenčné podmienky, pod ktorými bol materiál zverejnený.

SO SÚHLASOM AUTORA

Pri zapracovaní cudzích diel (či už ide o texty, schémy, obrázky, fotografie alebo iné výtvory) do vlastných materiálov určených na verejné šírenie alebo predaj ide o použitie diela v zmysle Autorského zákona. Takýto krok je preto v zásade možný len s predchádzajúcim súhlasom autora. Autor má výhradné právo použiť svoje dielo a udeliť súhlas na jeho použitie, pričom bez takéhoto súhlasu možno dielo použiť len v zákonom stanovených výnimkách a obmedzeniach majetkových práv. 

Ak chce organizácia cudzie dielo zapracovať do vlastného materiálu (napríklad zaradiť text, obrázok alebo schému do publikácie, kurzu, vzdelávacieho programu alebo metodickej príručky), ide spravidla o viacero spôsobov použitia súčasne, najmä o vyhotovenie rozmnoženiny diela, jeho spracovanie alebo spojenie s iným dielom. Takéto použitie je možné len na základe licencie alebo súhlasu autora, pričom autor má zároveň právo na odmenu, pokiaľ sa s ním nedohodne na bezodplatnom poskytnutí licencie. Osobitne platí, že ak sa cudzie dielo upravuje, prekladá alebo inak mení, ide o spracovanie diela, pri ktorom síce vzniká nové dielo, ale práva pôvodného autora zostávajú zachované a jeho súhlas je nevyhnutný. Rovnako aj spojenie viacerých diel do jedného celku je možné len so súhlasom všetkých dotknutých autorov. 

BEZ SÚHLASU AUTORA

Bez súhlasu autora možno cudzie diela použiť len v rámci zákonných výnimiek, ktoré sú však pri komerčnom využívaní veľmi obmedzené. 

Citácia umožňuje prevzatie časti diela, ale len v rozsahu odôvodnenom účelom, najmä na účel recenzie, kritiky alebo odbornej analýzy, pričom musí byť dodržaná povinnosť uviesť meno autora, názov diela a prameň. Takéto použitie však spravidla nepokrýva systematické zapracovanie diel do materiálov určených na predaj, najmä ak by citácie tvorili podstatnú časť obsahu alebo mali nahrádzať vlastnú tvorivú prácu. 

Podobne výnimka pre vyučovacie účely sa vzťahuje len na nekomerčné použitie diela ako názornej ukážky pri výučbe alebo výskume. Keďže pri nej nesmie dochádzať k priamemu ani nepriamemu majetkovému prospechu, nemožno ju uplatniť pri materiáloch určených na predaj alebo komerčné šírenie. 

Všeobecne platí, že výnimky a obmedzenia majetkových práv možno uplatniť len v osobitných prípadoch ustanovených zákonom a ich uplatnenie nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela ani neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov autora. Tieto výnimky sa preto vykladajú reštriktívne. 

V praxi MVO má veľký význam aj možnosť využívať diela, ktoré nie sú chránené autorským právom, alebo diela, ktorých autori udelili verejnú licenciu na ich použitie. Voľnými dielami sú diela, pri ktorých uplynula doba trvania majetkových práv, teda spravidla 70 rokov po smrti autora alebo posledného zo spoluautorov, prípadne diela, ktorých sa nikto nedomáha ako dedič. Voľné dielo možno voľne použiť, vrátane komerčného využitia, pričom je potrebné rešpektovať osobnostné práva autora, najmä uvedenie jeho mena. 

Osobitnú kategóriu tvoria diela, ktoré nie sú vôbec predmetom autorského práva, ako napríklad texty právnych predpisov, úradné a súdne rozhodnutia, technické normy, územnoplánovacia dokumentácia, štátne symboly, denné správy alebo myšlienky, postupy a metódy ako také. 

CREATIVE COMMONS

Mimoriadne praktickou možnosťou pre MVO je využívanie diel zverejnených pod verejnou licenciou. Autor môže udeliť licenciu aj voči neurčitému okruhu osôb, a to ako nevýhradnú a bezodplatnú licenciu, ktorú nemožno vypovedať. Najrozšírenejším príkladom verejných licencií sú licencie Creative Commons, ktoré autori často priraďujú k svojim metodikám, vzdelávacím materiálom, fotografiám, schémam či výskumným publikáciám zverejneným on-line. 

Pri použití diel zverejnených pod licenciami Creative Commons je vždy potrebné overiť konkrétny typ licencie, pretože jednotlivé varianty stanovujú rôzne podmienky. Licencia CC BY vyžaduje len uvedenie autora a umožňuje aj komerčné použitie a úpravy. Licencia CC BY-SA umožňuje komerčné použitie a úpravy, ale odvodené dielo musí byť zdieľané pod rovnakou licenciou. Licencia CC BY-NC zakazuje komerčné použitie, čo je pre platené materiály problematické. Licencia CC BY-ND zakazuje vytváranie odvodených diel, teda úpravy a spracovanie. 

Pri zámere predávať materiály alebo ich komerčne šíriť je preto kľúčové vyberať len diela pod licenciami, ktoré komerčné použitie umožňujú, teda spravidla CC BY alebo CC BY-SA, a vždy dodržať podmienku riadneho uvedenia autora a licencie. 

Z hľadiska obsahu ochrany je tiež potrebné rešpektovať osobnostné práva autora, ktoré sú neprevoditeľné a zostávajú autorovi aj v prípade udelenia licencie. Ide najmä o právo na označenie autorstva, právo na nedotknuteľnosť diela a ochranu pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s dielom, ktoré by znižovalo jeho hodnotu alebo poškodzovalo česť či dobrú povesť autora. Dielo preto nemožno meniť alebo používať spôsobom, ktorý by tieto práva narušil, a to ani v prípade, že má organizácia platnú licenciu na jeho použitie. 

Záverom možno konštatovať, že cudzie diela možno do vlastných materiálov určených na verejné šírenie alebo predaj zapracovať za viacerých podmienok. V prvom rade na základe individuálne dohodnutej licenčnej zmluvy s autorom, ktorá presne vymedzí rozsah, spôsob, čas a územný rozsah použitia, ako aj odmenu. Ďalej v rámci zákonných výnimiek, ktoré sú však pri komerčnom využití veľmi obmedzené, najmä citácia v primeranom rozsahu. Veľmi praktickou možnosťou je využívanie voľných diel a diel pod verejnými licenciami typu Creative Commons, pri ktorých však treba vždy overiť, či konkrétna licencia umožňuje komerčné použitie a úpravy. Pri každom použití je nevyhnutné rešpektovať povinnosť uviesť autora a zdroj a osobnostné práva autora. V opačnom prípade by išlo o neoprávnený zásah do autorského práva so všetkými dôsledkami, vrátane nárokov na zdržanie sa zásahu, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Licencie Creative Commons predstavujú jednotný a medzinárodne uznávaný systém, prostredníctvom ktorého autor umožňuje verejnosti používať svoje dielo bez potreby individuálneho súhlasu v každom jednotlivom prípade. Autor si pritom zachováva autorské práva k dielu, ale vopred stanovuje podmienky, za akých môže byť jeho dielo využívané. Z pohľadu Autorského zákona ide o klasický prípad verejnej licencie, ktorú zákon výslovne upravuje. Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám, teda voči verejnosti, pričom konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, sa považuje za prijatie tejto ponuky. 

Verejná licencia môže byť udelená len ako nevýhradná a bezodplatná a nemožno ju vypovedať. Práve táto neadresnosť ponuky je hlavnou výhodou modelu, pretože autor sa neobracia na konkrétnu osobu, ale na neobmedzený okruh používateľov, ktorí môžu dielo používať za vopred jasne definovaných podmienok. Podstatou licencií Creative Commons je, že používateľ môže dielo legálne používať, ak rešpektuje stanovené podmienky, pričom základnou požiadavkou je vždy uvedenie autora a informácie o licencii, pod ktorou je dielo zverejnené. 

Jednotlivé typy licencií sú vytvorené kombináciou štyroch základných prvkov, ktoré sa označujú medzinárodne zrozumiteľnými skratkami:

• Prvkom BY (Attribution) sa rozumie povinnosť uviesť autora pri každom použití diela. 
• Prvok SA (ShareAlike) znamená, že odvodené diela musia byť šírené pod rovnakou licenciou ako pôvodné dielo. 
• Prvok NC (NonCommercial) obmedzuje použitie diela len na nekomerčné účely. 
• Prvok ND (NoDerivatives) zakazuje meniť, upravovať alebo inak spracovávať pôvodné dielo, vrátane prekladov. 

Z týchto štyroch prvkov vzniká šesť základných typov licencií, ktoré sa líšia rozsahom povoleného použitia. 

1. Licencia CC BY je najotvorenejšia a umožňuje voľné používanie vrátane úprav, prekladov aj komerčného využitia, podmienkou je len uvedenie autora. 
2. Licencia CC BY-SA umožňuje to isté ako CC BY, ale s podmienkou, že odvodené dielo musí byť zdieľané pod rovnakou licenciou; tento prístup je typický napríklad pre Wikipédiu. 
3. Licencia CC BY-ND umožňuje aj komerčné použitie, ale zakazuje akékoľvek úpravy a tvorbu odvodených diel, čo zahŕňa aj preklady. 
4. Licencia CC BY-NC umožňuje úpravy aj odvodené diela, ale výlučne na nekomerčné účely. 
5. Licencia CC BY-NC-SA dovoľuje úpravy a odvodené diela len na nekomerčné účely, pričom odvodené diela musia byť šírené pod rovnakou licenciou. 
6. Najprísnejšia licencia CC BY-NC-ND povoľuje len nekomerčné šírenie diela v jeho pôvodnej podobe, bez akýchkoľvek úprav. 

Z právneho hľadiska platí, že ak používateľ dodrží podmienky zvolenej licencie, ide o oprávnené použitie diela, keďže autor svoj súhlas udelil vopred prostredníctvom verejnej licencie. Porušenie ktorejkoľvek z licenčných podmienok však znamená, že licencia sa na takéto použitie nevzťahuje a ide o neoprávnený zásah do autorského práva so všetkými právnymi dôsledkami, vrátane nárokov autora na zdržanie sa zásahu, vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy.

Tieto výstupy môžete používať, keďže z pohľadu Autorského zákona a legislatívy EÚ výstupy generované AI nie sú autorským dielom, pretože im chýba priamy tvorivý vklad človeka. K takýmto výstupom si teda ani nemôžete nárokovať ochranu v zmysle Autorského zákona. Tento záver však nie je absolútny a existujú výnimky, ak je výstup generovaný AI významným spôsobom ovplyvnený človekom (napríklad veľmi špecifické prompty, redakčná úprava) a takýto obsah môže byť chránený Autorským zákonom. Dôležité sú aj licenčné podmienky konkrétneho nástroja, väčšina umožňuje používanie výstupov, avšak zodpovednosť za ich použitie má používateľ. Z toho dôvodu je potrebné zohľadniť riziko zásahu do práv tretích osôb.

Pri označovaní stačí uviesť, že ide o AI generovaný obsah, ale nie je to všeobecná zákonná povinnosť. Toto odporúčanie je skôr etické.

Pravidlá na používanie vizuálov a databáz nie sú univerzálne a vždy sa riadia konkrétnymi licenčnými podmienkami danej databázy, ktoré je potrebné individuálne posúdiť.

Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že vizuály z databáz je možné používať, avšak môžu ich používať aj iné osoby. Tieto nástroje ponúkajú nevýlučné licencie, a teda autorom diela ostáva ten, kto vizuál vytvoril, vy si kupujete len licenciu. 

Pravidlá a limity používania vizuálov z databáz často závisia od typu licencie (často je rozdiel medzi platenými a bezplatnými verziami, či ide o platené alebo bezplatné verzie). Niektoré databázy umožňujú aj komerčné využitie, avšak často ide o platené verzie. 

Použitie vizuálov na nekomerčné a propagačné účely závisí od podmienok konkrétnej databázy. Neexistuje univerzálne pravidlo na posudzovanie, čo sa považuje za propagačné účely a čo nekomerčné. Pred použitím vizuálov odporúčame vždy overiť aktuálne podmienky používania.

Vizuály nemôžu byť súčasťou Vašej ochrannej známky, keďže na daný vizuál, či prvok nemáte výhradné právo.

ZAMESTNANECKÉ DIELO (Pracovný pomer)

Do tohto režimu spadá tvorba zamestnanca, ale aj výstupy členov štatutárnych, riadiacich alebo kontrolných orgánov organizácie. Podmienkou je, že dielo vzniklo ako plnenie úloh v rámci ich pracovnej náplne. Ak zamestnanec vytvorí dielo, ktoré nesúvisí s jeho pracovnou náplňou, takéto dielo sa nepovažuje za zamestnanecké dielo.

Majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva výhradne zamestnávateľ, a teda má právo použiť zamestnanecké dielo, udeliť súhlas na jeho použitie a domáhať sa ochrany voči neoprávneným zásahom do autorského práva. Ide o dispozitívnu právnu úpravu, a teda zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj inak. V prípade smrti alebo zániku zamestnávateľa právo výkonu majetkových práv zaniká a majetkové práva vykonáva autor, teda zamestnanec. Pri zamestnaneckom diele zamestnávateľ okrem všetkých majetkových práv vykonáva v podstate aj osobnostné práva autora (pokiaľ nie je dohodnuté inak). Zamestnanec nie je oprávnený dielo ďalej používať.

DIELO VYTVORENÉ NA OBJEDNÁVKU (Externý dodávateľ/živnostník)

Dielo vytvorené externým dodávateľom je dielo vytvorené na objednávku. Objednávateľ je oprávnený použiť dielo vytvorené na základe zmluvy len na účely vyplývajúci z tejto zmluvy. Iné použitie diela je možné len so súhlasom autora. Autor je oprávnený dielo používať sám alebo udeľovať súhlas na jeho použitie tretej osobe, okrem prípadu ak by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa (situácie, keď vytvorené dielo slúži autorovi ako referencia vo forme jeho sprístupnenia na webovej stránke alebo vystavenia a prezentovania na súťaži, v zásade nepredstavujú rozpor s oprávnenými záujmami objednávateľa). V tomto prípade odporúčame do zmluvy o dielo zahrnúť aj licenčné ustanovenie, prípadne uzatvoriť licenčnú zmluvu. 

Výnimku tvoria diela, ktorými sú počítačový program, databáza (chránená autorským právom) a kartografické dielo, na ktoré sa vzťahuje režim zamestnaneckého diela. Objednávateľ priamo vykonáva všetky majetkové práva k dielu. Za určitých okolností sa na tieto diela primerane uplatní režim zamestnaneckého diela a objednávateľ vykonáva majetkové práva obdobne ako zamestnávateľ.

Pri nastavení spolupráce je dôležité rozlišovať medzi dvoma právnymi režimami, ktoré sú upravené Autorským zákonom. 

1. Režim zamestnaneckého diela – v prípade, že autor je v pracovnoprávnom vzťahu, dielo vytvorí na splnenie svojich pracovných povinností. V tomto prípade organizácii ostávajú zachované práva k dielu aj po skončení pracovného vzťahu, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Dôležité je si uvedomiť, že týmto režimom sa spravujú len diela vytvorené v rámci plnenia pracovných povinností, a teda ak zamestnanec vytvorí dielo, ktoré nespadá do jeho pracovnej náplne a zamestnávateľ by chcel toto dielo využívať, bude potrebovať samostatnú licenčnú zmluvu.
2. Režim licenčnej zmluvy – v prípade spolupráce s externými spolupracovníkmi. V tomto prípade Autorský zákon primárne chráni autora. V prípade, ak by organizácia chcela s takýmto dielom voľne nakladať aj po skončení spolupráce, je potrebné uzatvoriť licenčnú zmluvu, keďže bez nej nemáte právo dielo upravovať ani ho šíriť nad rámec pôvodného zámeru. Licenčná zmluva musí byť uzavretá písomne. Licencia by mala byť výhradná, pokiaľ nechcete, aby autor poskytol to isté dielo aj iným organizáciám. Licencia by mala byť udelená ako licencia územne a časovo neobmedzená, čo vám umožní používať dielo počas celej doby trvania majetkových práv autora (počas jeho života a 70 rokov po smrti). Taktiež je vhodné upraviť právo na spracovanie a úpravy, aby ste dielo mohli ďalej upravovať, spracovávať, spájať s inými dielami. V zmluve odporúčame upraviť aj nakladanie s licenciou, na základe ktorej budete oprávnený udeliť súhlas na použitie diela tretej osobe (sublicencia) alebo postúpiť licenciu tretej osobe.

Autorské právo k dielu vzniká už vytvorením diela a právo použiť dielo má autor. V prípade externých „autorov“ je kľúčovým mechanizmom licenčná zmluva, ktorá zabezpečí vašu kontrolu nad výstupmi, na ktorých participujú externí experti, mentori alebo lektori.

Pre maximálne zabezpečenie vašich práv odporúčame uzatvoriť licenčnú zmluvu, ktorá bude obsahovať:

• výhradnú licenciu,
• neobmedzený územný rozsah,
• celú dobu trvania majetkových práv autora,
• právo na spracovanie a úpravy,
• právo nakladať s licenciou,
• právo na postúpenie licencie.

V prípade učiteľov, ktorí sú zamestnancami, platí režim zamestnaneckého diela a majetkové práva k dielam, ktoré boli vytvorené v rámci plnenia pracovných povinností vykonáva zamestnávateľ. 

V prípade študentov alebo „externých“ učiteľov je potrebné uzatvoriť nevýhradnú licenčnú zmluvu, ktorá bude obsahovať aj súhlas so zverejňovaním a sprístupňovaním verejnosti. 

Ďalej odporúčame upraviť aj právo na spracovanie a úpravy a právo na nakladanie s dielom. Tieto podmienky je možné upraviť aj priamo v podmienkach kurzu.

Riešením týchto situácií by mohlo byť aj používanie licencie Creative Commons, v prípade, ak už súhlas autora bol získaný. Nejde teda o automatický režim, môže slúžiť skôr ako nadstavba k už udelenému súhlasu.

Musí mať ošetrené dve základné oblasti: 

1. práva k samotnému dielu (t.j. fotografiám alebo videám) 
2. práva osôb, ktoré sú na záberoch zachytené.

AKO SPRÁVNE OŠETRIŤ AUTORSKÉ PRÁVA

Pokiaľ ide o autorské práva, fotografie a videá sú autorskými dielami, a teda ich autor (ten, kto vyhotovil fotografiu alebo video) musí organizácii udeliť licenciu. Preto je potrebné na tento účel uzatvoriť licenčnú zmluvu, ktorá nemusí byť vždy písomná – zákon dovoľuje aj ústnu či konkludentnú (nevyslovenú) formu. Avšak je ideálne, ak bude licenčná zmluva uzatvorená písomne a je to odporúčané z dôvodu, že je možné predísť budúcim sporom. 

Ak organizácia spolupracuje s externým fotografom alebo kameramanom, nestačí mu za prácu zaplatiť, bez zmluvy zostávajú všetky práva autorovi a organizácia nemá právny základ na zverejnenie diela. V licenčnej zmluve je vhodné jasne vymedziť:

• rozsah licencie a spôsob použitia (online použitie, sociálne siete, tlačené materiály, reklama), 
• územný rozsah (ideálne bez územného obmedzenia), 
• časový rozsah (ideálne bez časového obmedzenia, resp. na dobu trvania majetkových práv), 
• oprávnenie vykonávať úpravy diela a udeľovať sublicencie, 
• výhradnosť alebo nevýhradnosť licencie. 

Ako alternatívu je možné využiť aj licenčné podmienky, ktoré by boli zahrnuté napríklad vo všeobecných podmienkach projektu, súťaže alebo podujatia, prípadne v zmluve o dielo, ktorej súčasťou bude licenčné dojednanie.

OCHRANA OSOBNOSTI A GDPR  

Vo vzťahu k právam tretích osôb je potrebné, aby osoby, ktoré sú zachytené na fotografiách, dali súhlas s vyhotovením fotografie alebo videa.

V prípade Občianskeho zákonníka je najčastejším právnym základom súhlas dotknutej osoby s vyhotovením a použitím podobizne a to podľa Občianskeho zákonníka aj nariadenia GDPR. V niektorých prípadoch však môže byť právnym základom aj zákonná licencia podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, napríklad na spravodajské, vedecké, umelecké alebo úradné účely. Tieto zákonné licencie sa však vykladajú reštriktívne a pre marketingovú, propagačnú komunikáciu zvyčajne nepokrývajú zamýšľané použitie, preto je v týchto prípadoch súhlas najbezpečnejším riešením.

Z pohľadu ochrany osobných údajov platí, že súhlas nie je jediný možný právny základ spracúvania osobných údajov (GDPR pozná aj iné základy, napríklad oprávnený záujem prevádzkovateľa). V praxi sa však pri fotografiách a videách najčastejšie používa práve súhlas, a to pre jeho jednoznačnosť, preukázateľnosť a transparentnosť voči dotknutej osobe. 

Súhlas musí byť slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný, čo znamená, že osoba musí vedieť, kde, ako, na aký účel a ako dlho bude jej podobizeň použitá, a musí mať možnosť ho kedykoľvek odvolať. Pri deťoch udeľuje súhlas zákonný zástupca.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú verejné podujatia, kde účastníci nemusia automaticky súhlasiť s tým, že ich záber bude použitý napríklad v komerčnej kampani organizácie. V takýchto prípadoch je vhodné informovať účastníkov vopred (napríklad oznámením pri vstupe, v pozvánke alebo v podmienkach účasti) a pri zámere využiť konkrétne identifikovateľné osoby na propagačné účely zabezpečiť ich individuálny súhlas.

Pri bezodplatnom poskytnutí autorského diela treba rozlišovať medzi darovacou a licenčnou zmluvou. 

Darovacou zmluvou možno previesť vlastníctvo hmotného nosiča diela (napríklad samotný obraz, tlačený plagát či USB s grafickými súbormi), avšak samotné autorské práva sa darovaním neprevádzajú. 

Na použitie diela (t.j. rozmnožovanie, šírenie, zverejňovanie) je vždy potrebná licenčná zmluva, pričom obe zmluvy možno v praxi kombinovať alebo upraviť licenčné práva priamo v rámci jedného zmluvného dokumentu. V licenčnej zmluve musí byť výslovne uvedené, že sa licencia poskytuje bezodplatne. 

Osobitnú pozornosť treba venovať právu na spracovanie diela. Bez výslovného súhlasu autora nemôže organizácia dielo akokoľvek meniť, upravovať, ani spájať s iným dielom. Ak organizácia predpokladá, že bude dielo v budúcnosti potrebovať upravovať (napríklad meniť farby loga, prispôsobovať grafiku novým formátom, prepisovať texty), je nevyhnutné, aby licenčná zmluva obsahovala výslovný súhlas autora na spracovanie diela a na použitie takto spracovaného diela.

Ide o komplexný zmluvný mechanizmus, ktorého konkrétne nastavenie závisí od povahy projektu, miery zapojenia organizácie a od toho, či organizácia spoluvytvára duševné vlastníctvo alebo poskytuje iný typ podpory. Vzhľadom na právnu zložitosť odporúčame konzultáciu s advokátom, a to ideálne ešte pred začatím spolupráce, aby bol zmluvný vzťah nastavený správne od samého začiatku.

PÍSOMNÁ ZMLUVA NA ZAČIATKU SPOLUPRÁCE

Základným pravidlom je uzatvoriť písomnú zmluvu v momente, keď organizácia začína poskytovať konkrétny druh podpory. Výber správneho zmluvného typu závisí od povahy vzťahu, napríklad môže ísť o: 

• Licenčnú zmluvu s podielom na výnosoch – vhodná len v prípade, ak ide o duševné vlastníctvo, ktoré organizácia spoluvytvára alebo k nemu má práva (napríklad ak organizácia poskytla know-how, metodiku, softvérové riešenie alebo iné chránené dielo, ktoré je súčasťou projektu).
• Zmluvu o spolupráci s prvkami odmeny viazanej na hospodársky výsledok (success fee) – vhodná v prípadoch, keď organizácia poskytuje mentoring, infraštruktúru, kontakty alebo inú nehmotnú podporu, ale nie je spolutvorcom duševného vlastníctva. Odmena je viazaná na dosiahnutie konkrétneho hospodárskeho výsledku.
• Nepomenovanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka – ak vzťah nezapadá do žiadneho typového zmluvného rámca.

Zmluva musí jasne definovať, čo organizácia poskytuje, čo za to dostáva a za akých podmienok. Symbolický podiel na výnosoch sa zvyčajne vyjadruje ako percento z príjmov alebo zisku, pričom zmluva musí presne stanoviť, ako sa výnosy počítajú, kedy a ako sa vyplácajú, a kto má právo kontrolovať správnosť čísel (právo nahliadania do účtovníctva, audítorská doložka a pod.). Možno tiež nastaviť podmienku, že nárok na podiel vzniká až po dosiahnutí určitej výšky zisku alebo obratu. Dôležité je myslieť aj na situáciu, keď študent projekt predá alebo prevedie na inú osobu, bez výslovnej klauzuly o prechode záväzku na nadobúdateľa môže podiel zaniknúť.

ALTERNATÍVNE MECHANIZMY

Okrem základných zmluvných typov sú k dispozícii ďalšie mechanizmy, ktoré možno použiť samostatne alebo v kombinácii:

• Opcia na podiel – organizácia si zmluvne zabezpečí právo v budúcnosti nadobudnúť obchodný podiel za vopred dohodnutých podmienok.
• Revenue share viazaný na konkrétny produkt alebo službu – podiel z výnosov sa neviaže na celý projekt, ale len na konkrétny výstup, ktorý vznikol s podporou organizácie.
• Konvertibilná pôžička – organizácia poskytne finančnú podporu vo forme pôžičky, ktorá sa môže za určitých podmienok premeniť na obchodný podiel.

VSTUP ORGANIZÁCIE AKO MINORITNÉHO SPOLOČNÍKA

Organizácia sa môže stať spoločníkom v obchodnej spoločnosti popri študentovi. Tento model je transparentnejší a dáva organizácii priame práva vyplývajúce zo zákona, vrátane práva na podiel na zisku a práva nahliadať do účtovníctva. Treba však myslieť na to, že ak je študent v čase podpisu neplnoletý, zmluvu musí podpísať jeho zákonný zástupca, a v niektorých prípadoch sa môže vyžadovať aj súhlas súdu. V prípade MVO je potrebné posúdiť aj súlad takéhoto modelu s právnou formou organizácie, jej zakladajúcimi dokumentmi a pravidlami financovania.

Záver: Voľba správneho mechanizmu vždy závisí od zvoleného modelu spolupráce a očakávaní oboch strán. Preto je vhodné, aby organizácia konzultovala nastavenie zmluvného vzťahu s advokátom hneď v úvode projektu.

K ROZSAHU LICENCIE

Výhradná licencia znamená, že autor nemôže to isté dielo poskytnúť nikomu inému, organizácia ho má k dispozícii ako jediná, ak sa nedohodnú inak. Nevýhradná licencia naopak autorovi umožňuje poskytnúť rovnaké práva aj tretím stranám, napríklad konkurencii. 

Pre väčšinu organizácií, ktoré si nechávajú tvoriť logo, texty alebo vizuálne materiály na mieru, je vhodnejšia výhradná licencia, pretože zabraňuje tomu, aby sa rovnaké dielo objavilo niekde inde. Ak organizácia potrebuje výlučnú kontrolu nad používaním diela, je vhodné dohodnúť výhradnú licenciu. Táto voľba musí byť v zmluve výslovne napísaná, ak by zmluva takéto ustanovenie neobsahovala, tak podľa zákona ide o licenciu nevýhradnú. Pritom postačuje jednoducho uviesť: „Licencia udelená podľa tejto zmluvy je výhradná.“ Výhradnú licenciu je možné dohodnúť len písomne, inak je neplatná.

K ČASOVÉMU OBMEDZENIU

Časové obmedzenie určuje, ako dlho trvá oprávnenie dielo (t.j. text, fotografia, logo, atď.) používať. Zmluva môže stanoviť konkrétny dátum ukončenia, napríklad tri roky, alebo môže byť uzatvorená na dobu neurčitú. Ak v zmluve nedefinujete časové obmedzenie, zákon stanovuje, že licencia je udelená na čas nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy, najviac však na jeden rok, ak účel nie je zrejmý. 

K ÚZEMNÉMU OBMEDZENIU

Pokiaľ ide o územný rozsah licencie, zmluva by mala jasne uviesť, v ktorých krajinách alebo regiónoch môže organizácia dielo používať. Ak organizácia pôsobí len na Slovensku, stačí územné obmedzenie na Slovenskú republiku. Ak však plánuje expandovať alebo publikovať obsah online, kde je dostupný globálne, odporúča sa dohodnúť celosvetový rozsah. Bez tejto klauzuly môže použitie diela v zahraničí predstavovať porušenie zmluvy. Ak v zmluve nešpecifikujete územný rozsah, licencia je podľa zákona obmedzená len na územie Slovenskej republiky, ak z účelu zmluvy nevyplýva niečo iné. 

K VECNÉMU ROZSAHU

Vecný rozsah licencie určuje, akými konkrétnymi spôsobmi môže organizácia dielo používať. V zmluve by preto malo byť výslovne uvedené, či licencia zahŕňa vyhotovenie rozmnoženiny diela (napríklad tlač či digitálne kopírovanie), verejné rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela, verejný prenos diela vrátane sprístupňovania verejnosti online (webová stránka, sociálne siete, e-mailové kampane), ako aj spracovanie diela, teda právo dielo meniť, upravovať, či spájať s inými dielami.

Rovnako je vhodné upraviť, či má organizácia právo udeľovať sublicencie tretím osobám a či môže licenciu postúpiť na inú osobu. Okrem toho je praktické vymenovať aj konkrétne kontexty použitia, napríklad použitie v tlači, v reklamných kampaniach, na sociálnych sieťach či na propagačných materiáloch. Čím podrobnejšie sú tieto oprávnenia v zmluve vymedzené, tým menšia je možnosť budúcich sporov o to, či konkrétny spôsob použitia diela bol licenciou pokrytý.

Povinnými náležitosťami licenčnej zmluvy sú: 

1. určenie zmluvných strán,
2. udelenie súhlasu na použitie diela, 
3. presné vymedzenie diela (ideálne čo najšpecifickejšie).  

Ak by v zmluve chýbal niektorý z uvedených bodov, zmluva by bola neplatná. V zmluve sa odporúča uviesť:

• či je licencia výhradná alebo nevýhradná, 
• aký je jej územný rozsah, 
• na akú dobu sa uzatvára,
• akými spôsobmi môže organizácia dielo používať, 
• prípadne či môže organizácia dielo upraviť. 

Bezodplatnosť musí byť napísaná explicitne, pretože bez tohto ustanovenia zákon predpokladá, že autor má nárok na odmenu. Zmluva by mala tiež jasne stanoviť, či môže organizácia udeliť sublicenciu tretím stranám, napríklad tlačiarni alebo grafickému štúdiu, a či musí pri použití uviesť meno autora. Pre neziskové organizácie je osobitne dôležité zahrnúť klauzulu o tom, čo sa stane pri zániku organizácie alebo prevode jej činnosti, aby práva na dielo nezanikli spolu s ňou.