Nie, nie je to automatické. Stanovy to môžu určiť, v praxi sa tak často deje a je to preferovaný model. Je však potrebné na to myslieť pri príprave stanov a nastavení procesov vzniku členstva. Pri nadáciách, neziskových organizáciách a neinvestičných fondoch nehovoríme o „členoch“ v rovnakom zmysle ako pri občianskych združeniach, ale o zakladateľoch a orgánoch.

Organizácie musia pri uchovávaní údajov dodržiavať princíp minimalizácie a uchovávať len tie, ktoré zabezpečujú informácie o tom: 

• kto je ich člen, a to jednoznačne (celé meno, dátum narodenia, bydlisko), 
• kontaktné údaje,
• údaje o tom, či člen má splnené povinnosti (napríklad členské), 
• údaj, odkedy je osoba členom, a prípadne kedy jeho členstvo skončilo.

Dôvody a presný postup vylúčenia musia byť povinne uvedené v stanovách. V praxi sa členstvo zväčša ukončuje pri závažnom porušení členských povinností, ako je napríklad dlhodobé neplatenie príspevkov, alebo pri konaní, ktoré priamo poškodzuje dobré meno a záujmy organizácie.

Aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu na „mocenské boje“ alebo subjektívne vyrovnávanie si „účtov“, stanovy by mali presne určovať, ktorý orgán má právomoc o vylúčení rozhodnúť. Celý proces musí byť transparentný a musí rešpektovať právo člena na svoju obhajobu. To znamená, že dotknutá osoba musí mať možnosť vyjadriť sa ešte pred prijatím konečného rozhodnutia.

Štatutárny orgán (napríklad predseda občianskeho združenia, riaditeľ neziskovej organizácie, správca nadácie) je oprávnený konať v mene organizácie navonok vo všetkých veciach. Je oprávnený podpisovať všetky druhy dokumentov. Stanovy organizácie môžu určiť podmienku schválenia iným orgánom organizácie, napríklad pri zmluvách nad určitý finančný limit. Všeobecne však platí, že takéto obmedzenie je záväzné dovnútra organizácie, no neplatí voči osobám mimo nej.

Áno, štatutár môže byť zároveň dobrovoľníkom vo svojej organizácii, ale platí tu prísne pravidlo oddelenia činností. Podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve sa výkon funkcie štatutárneho orgánu nepovažuje za dobrovoľnícku činnosť v zmysle tohto zákona.

To znamená:

• Čo nemôže robiť: Štatutár si nemôže sám so sebou (respektíve s organizáciou) uzavrieť zmluvu o dobrovoľníckej činnosti na „výkon funkcie riaditeľa“, „zastupovanie organizácie“ alebo „manažment združenia“.
• Čo môže robiť: Ak organizácia organizuje napríklad detský tábor, štatutár s ňou môže uzavrieť zmluvu o dobrovoľníckej činnosti na pozíciu „animátor“ alebo „vodič dodávky“. Na tieto špecifické, praktické činnosti, ktoré priamo nesúvisia s jeho štatutárnymi povinnosťami, môže bez problémov pôsobiť ako bežný dobrovoľník.

Ak by výkon funkcie v orgáne mala daná osoba realizovať ako svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z pre ňu záväzného dokumentu (napríklad zo stanov), odpoveď je nie. Zákon totiž priamo vylučuje, aby sa ako dobrovoľnícka činnosť vykonávala povinnosť vyplývajúca z pracovnej alebo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného dokumentu. 

Navyše, dobrovoľnícka činnosť je činnosťou, ktorá sa vykonáva na účely napĺňania verejného záujmu. Verejným záujmom sa v tomto zmysle rozumie poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok a pre neobmedzený okruh fyzických osôb, pre ktoré zákon o dobrovoľníctve v § 3 ods. 1 predpokladá vykonávanie dobrovoľníckej činnosti.

Pri výkone funkcie orgánu organizácie nedochádza k poskytovaniu takejto služby, nakoľko sa touto činnosťou realizujú úlohy a účel daného orgánu, a teda sa napĺňa záujem konkrétnej organizácie.

Nie, organizácia nie je povinná uzatvoriť s dobrovoľníkom písomnú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti. Výnimkou je výkon dobrovoľníckej činnosti v zahraničí, keď je uzatvorenie písomnej dobrovoľníckej zmluvy povinné, inak by bola zmluva neplatná. 

Uzatvorenie písomnej dobrovoľníckej zmluvy je však žiaduce, a to najmä na predchádzanie vzniku pochybností o tom, či výkon dobrovoľníckej činnosti nepredstavuje závislú prácu (teda či nejde o pracovný pomer podľa Zákonníka práce), a tiež na ochranu organizácie pri prípadnej povinnosti preukazovať, že daná osoba v organizácii vykonávala dobrovoľnícku (a nie inú) činnosť. 

Zmluva o dobrovoľníckej činnosti môže byť uzavretá ústne, pričom podľa § 6 zákona o dobrovoľníctve je potrebné, aby organizácia s dobrovoľníkom alebo dobrovoľníčkou dohodla miesto, obsah a trvanie dobrovoľníckej činnosti.   

Nie, organizácia nie je oprávnená poskytnúť dobrovoľníkom finančnú odmenu. Zákon výslovne uvádza, že dobrovoľníci vykonávajú podľa zákona dobrovoľnícku činnosť bez nároku na odmenu, resp. že dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti nedostáva odmenu. 

Organizácia môže dobrovoľníkovi uhradiť:

• vynaložené náklady na dobrovoľné sociálne a zdravotné poistenie, ak dobrovoľníkovi vznikli a uhrádza ich počas výkonu dobrovoľníckej činnosti, 
• materiálne zabezpečenie, ak bolo dohodnuté v zmluve, najmä cestovné náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (náhrada cestovných výdavkov, výdavkov na ubytovanie, stravné),
• v prípade dobrovoľníkov v športe aj náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe, najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy. 

Áno. Zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP ustanovuje povinnosť pre organizátora dobrovoľníckych aktivít zaistiť v nevyhnutnom rozsahu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci fyzickej osoby vykonávajúcej prácu podľa jeho pokynov, a to vzhľadom na povahu činností, ktoré táto osoba, teda dobrovoľník, má vykonávať.

Rozsah školenia BOZP pre dobrovoľníkov sa bude odvíjať od povahy dobrovoľníckych aktivít, ktoré dobrovoľníci majú vykonávať. Iné aktivity a s tým spojené riziká sú pri výkone činností v teréne či v prírode (napríklad pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí či ochrane pred požiarmi), iné pri organizovaní detského tábora či poskytovaní sociálnej pomoci. Organizácia by mala prispôsobiť BOZP školenie konkrétnym činnostiam a vyhnúť sa poskytovaniu univerzálneho školeniu, ktoré by nemuselo pokryť niektoré špecifické situácie v konkrétnych prípadoch.

Zákony upravujúce jednotlivé formy občianskych organizácií neustanovujú povinnosť vyhotovovať zápisnice zo stretnutí najvyšších orgánov. Výnimku tvoria neziskové organizácie, ktorým § 28 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby ustanovuje povinnosť vyhotovovať zápisnicu zo schôdzí orgánov neziskovej organizácie, ktorú má organizácia povinnosť uchovávať po dobu určenú jej štatútom (táto doba nesmie byť kratšia ako jedno funkčné obdobie správnej rady). 

Vyhotovovanie zápisníc zo stretnutí najvyšších orgánov je však žiaduce, pretože predstavuje podklad, ktorým organizácia preukazuje dodržiavanie zákonov a svojich interných predpisov či plnenie povinností (zákonných alebo tých, ktoré si určí vo svojich interných predpisoch). Zápisnice poslúžia aj pri vzniku prípadných sporov v rámci organizácie. 

Organizácie by tak mali zápisnice zo stretnutí svojich najvyšších orgánov vyhotovovať. Zápisnice by mali byť spôsobilé preukázať rozhodnutia týchto orgánov, pričom ich náležitosťami by mali byť: 

• meno / názov a sídlo organizácie,
• miesto a čas konania stretnutia orgánu,
• meno predsedu orgánu, ktorého stretnutie sa koná, a zapisovateľa,
• opis prerokovania jednotlivých bodov programu stretnutia orgánu,
• rozhodnutie orgánu s uvedením výsledku hlasovania,
• prezenčná listina prítomných osôb,
• vlastnoručné podpisy osôb (zapisovateľa, predsedu konajúceho orgánu, overovateľa).

Pri zmene štatutárneho zástupcu (predsedu, správcu alebo iného zástupcu) alebo adresy sídla musí organizácia oznámiť zmenu príslušnému registrovému orgánu (Ministerstvu vnútra SR, resp. okresnému úradu v sídle kraja), a to spravidla do 15 dní od rozhodnutia orgánu (valné zhromaždenie, rada a pod.).

K návrhu na zápis zmeny sa spravidla prikladá:

• zápisnica zo zasadnutia orgánu, ktorý o zmene rozhodol,
• oznámenie s úradne osvedčenými podpismi starého aj nového štatutárneho zástupcu,
• v prípade zmeny sídla dve vyhotovenia aktualizovaného zakladateľského dokumentu a kolok.

Príslušný registrový orgán zmeny zapíše do registra mimovládnych neziskových organizácií, kde sú potom účinné voči tretím osobám. Po vykonaní zápisu je zmenu potrebné oznámiť alebo podať návrh na jej zápis vo všetkých ostatných registroch a inštitúciách, kde je organizácia vedená (napríklad Register partnerov verejného sektora, Zoznam hospodárskych subjektov, Živnostenský register, príslušné banky, v ktorých organizácia vedie účet). 

Ak organizácia vystupuje ako zamestnávateľ, vzniká jej povinnosť nahlásiť vykonané zmeny aj Sociálnej poisťovni a príslušným zdravotným poisťovniam. 

Ak má organizácia pridelené DIČ alebo IČ DPH, zmeny je potrebné nahlásiť na tlačive „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a zrušenie registrácie pre daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“, prípadne cez „Všeobecné podanie pre Finančnú správu SR“ na portáli financnasprava.sk. 

Ak v organizácii dôjde k rozhodnutiu príslušného orgánu (napríklad valné zhromaždenie alebo správna rada), a obsah rozhodnutia sa týka údajov uvedených v ustanovujúcich dokumentoch, zmeny, o ktorých príslušný orgán rozhodol, je potrebné upraviť aj v týchto ustanovujúcich dokumentoch a vyhotoviť aktuálne úplné znenie týchto dokumentov (stanov, zriaďovacej zmluvy alebo nadačnej listiny).

V prípade, že zmeny, o ktorých organizácia rozhodne, majú dopad na údaje, ktoré sú registrované v príslušných registroch alebo inštitúciách (napríklad názov, sídlo, predmety činnosti, štatutárny orgán), v ktorých je organizácia zapísaná, vzniká jej povinnosť oznámiť tieto prijaté zmeny vo všetkých príslušných registroch a inštitúciách (podobne ako pri zmene sídla alebo štatutárneho orgánu). 

Ak zmeny, o ktorých organizácia rozhodne nemajú dopad na údaje, ktoré sú registrované v príslušných registroch / inštitúciách (napríklad práva a povinnosti členov, výšku členských príspevkov, podmienky prijatia a vylúčenia členov), vzniká jej „len“ povinnosť vyhotoviť aktuálne úplné znenie ustanovujúcich dokumentov obsahujúce prijaté rozhodnutie, a oznámiť túto zmenu spolu so zaslaním písomného vyhotovenia nového znenia ustanovujúceho dokumentu na príslušný registrový orgán.

Organizácia je pri každej zmene stanov povinná písomne oznámiť zmenu príslušnému registrovému orgánu do 15 dní od schválenia, priložením dodatku k stanovám/nadačnej listine v dvoch vyhotoveniach a príslušným kolkom. Podpisy na oznámení a dodatku musia byť úradne osvedčené a priložená musí byť zápisnica z rozhodnutia orgánu. Registrový orgán zmeny zapíše do registra mimovládnych neziskových organizácií; až potom sú zmeny účinné voči tretím osobám.

Samotný vznik organizácie nezakladá automatickú povinnosť registrovať sa u správcu dane – tá vzniká až vtedy, keď nastane zákonom predvídaná skutočnosť. Správca dane pridelí organizácii DIČ z úradnej moci, ak jej bolo udelené oprávnenie na podnikanie (napr. živnostenské oprávnenie). Bez takéhoto oprávnenia vzniká registračná povinnosť pre daň z príjmov najmä vtedy, keď sa organizácia stane zamestnávateľom s povinnosťou zrážať daň alebo odvádzať preddavky zo závislej činnosti; žiadosť je povinná podať do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 

Pre DPH je organizácia povinná podať žiadosť o registráciu, ak za kalendárny rok dosiahne obrat 50 000 eur, a to do 20. dňa nasledujúceho mesiaca; ak obrat dosiahne 62 500 eur v priebehu roka, stáva sa platiteľom okamžite. Registračná povinnosť pre DPH vzniká aj pri nadobudnutí tovaru z EÚ nad 14 000 eur, pri prijatí cezhraničnej služby s prenosom daňovej povinnosti alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z EÚ (bez ohľadu na výšku obratu). Organizácia sa môže pre DPH zaregistrovať aj dobrovoľne, teda ešte pred dosiahnutím zákonného obratu. 

Organizácia, ktorá nevykonáva podnikateľskú ani inú zdaniteľnú činnosť a nemá zamestnancov, nie je povinná registrovať sa u správcu dane a nebude jej pridelené DIČ ani IČ DPH.

Zmluva o charitatívnej reklame musí obsahovať:

• identifikáciu zmluvných strán (objednávateľ – fyzická alebo právnická osoba s príjmami z podnikania, a prijímateľ – organizácia), 
• vymedzenie reklamného plnenia (napríklad umiestnenie loga, propagácia na webe či sociálnych sieťach), 
• dohodnutú odplatu, 
• záväzok prijímateľa použiť prijaté prostriedky výlučne na taxatívne vymedzené všeobecne prospešné účely podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov (ochrana zdravia, šport, sociálna pomoc, kultúra, vzdelávanie, ochrana ľudských práv, životné prostredie, veda a výskum, dobrovoľníctvo).  

Pri uzavretej zmluve o charitatívnej reklame majú organizácie právo evidované príjmy z tejto reklamy uviesť v daňovom priznaní ako oslobodené od dane, ale len do limitu 30 000 eur za rok. Ak organizácia prekročí limit 30 000 eur, nadlimitná časť je zdaniteľná a ide do základu dane ako bežný príjem z podnikania. 

V zmluve o charitatívnej reklame musí byť explicitne uvedený verejnoprospešný účel reklamy a organizácia ho musí dodržať, inak príde o oslobodenie od dane a bude musieť zaplatiť daň z tej časti.  

Prijaté finančné prostriedky z charitatívnej reklamy musí organizácia použiť najneskôr do konca nasledujúceho roka po ich prijatí. Pri daňovej kontrole je organizácia povinná preukázať správcovi dane doklady o použití peňazí (faktúry, zmluvy), aby potvrdila splnenie podmienok.             

Zákon o dani z príjmov vychádza z princípu, že sa zdaňuje všetko, čo zákon výslovne nevylúči. Zdaniteľné príjmy teda možno vyjadriť vzorcom: 

Zdaniteľné príjmy = Všetky príjmy − Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane − Príjmy oslobodené od dane. 

To, čo nie je predmetom dane, a to, čo je od dane oslobodené, musí byť v zákone taxatívne vymedzené – inak príjem dani podlieha. 

Príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, sú:

• príjmy získané darovaním, 
• príjmy z dedenia, 
• príjmy z podielu zaplatenej dane (daňové asignácie – tzv. 2 % z dane).

Tieto sa do základu dane vôbec nezahŕňajú. 

Príjmami oslobodenými od dane sú: 

• príjmy z hlavnej (neziskovej) činnosti vymedzenej v stanovách, 
• členské príspevky (prijaté podľa stanov a slúžiace na pokrytie nákladov na činnosť organizácie), 
• príjmy z charitatívnej reklamy do zákonného limitu, 
• výnosy z kostolných zbierok a cirkevných úkonov
• granty plynúce na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná. 

Predmetom dane sú naopak príjmy z činností, ktorými organizácia dosahuje zisk alebo ktorými sa zisk dosiahnuť dá, predovšetkým príjmy z nájomného, reklám (nad zákonný limit), sponzorstva v športe, podnikania a spravidla aj príjmy z predaja majetku.

Mimovládna organizácia nemusí podať daňové priznanie vtedy, ak platí niektorá z týchto podmienok (alebo ich kombinácia):

1. Nemá žiadne príjmy, ktoré sú predmetom dane (dary, príjmy z dedenia, príjmy z podielu zaplatenej dane t.j. daňové asignácie – tzv. 2 % z dane).
2. Má len také príjmy, ktoré síce sú predmetom dane, ale sú od nej oslobodené (napríklad príjmy z hlavnej neziskovej činnosti, členské príspevky, príjmy z charitatívnej reklamy do zákonného limitu).
3. Má len také príjmy, ktoré sú predmetom dane, nie sú od nej oslobodené, ale daň z nich už bola vybraná zrážkou, t.j. daň už za organizáciu zaplatil niekto iný (typickým príkladom sú úroky na bankovom účte organizácie – banka z nich daň strhne a odvedie štátu skôr, ako jej úrok pripíše na účet).

Ak má organizácia iba príjmy spadajúce do týchto troch kategórií, štát  od nej daňové priznanie nežiada, pretože by v ňom aj tak vyšla nulová daň na úhradu. 

Mimovládna organizácia musí podať daňové priznanie vtedy, ak má počas roka príjmy, ktoré sú predmetom dane, nevzťahuje sa na ne žiadne oslobodenie a daň z nich nie je vybraná zrážkou.

Praktický príklad: Situácia, keď občianske združenie popri svojej hlavnej činnosti predáva reklamný priestor na webe, pravidelne predáva tričká a hrnčeky (podnikateľská činnosť) alebo prenajíma vlastnú budovu tretej strane. Tieto príjmy podliehajú dani, nie sú od nej oslobodené a nikto z nich daň zrážkou neodviedol. Vtedy vzniká povinnosť daňové priznanie podať.

Na úvod je potrebné zarámcovať samotnú podstatu otázky: Pri každom dare automaticky vzniká zmluva (napríklad aj vtedy, keď vám niekto osobne daruje 20 eur). Otázku preto musíme modifikovať: Kedy má organizácia povinnosť uzatvoriť darovaciu zmluvu v PÍSOMNEJ forme?

Tu sú tri situácie, v ktorých je písomná forma darovacej zmluvy skutočne povinná:

1. Darovanie nehnuteľnosti: Ak je predmetom daru pozemok, stavba alebo byt. V tomto prípade je písomná forma zmluvy absolútne nevyhnutná pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
2. Odovzdanie daru neprebehne ihneď: Pri hnuteľných veciach (ako sú peniaze, materiál či vybavenie) vyžaduje zákon písomnú formu vtedy, ak k odovzdaniu a prevzatiu daru nedôjde v tom istom okamihu. Teda ak sa niekto zaviaže, že vám dar poskytne v budúcnosti.
3. Vyžadujú to vnútorné predpisy organizácie: Organizácia musí uzavrieť písomnú zmluvu s darcom vždy, ak jej takáto povinnosť vyplýva z jej vlastných vnútorných predpisov alebo stanov. Často ide o pravidlá zamerané na transparentnosť, audit a evidenciu majetku, ktoré predpisujú písomnú formu pri daroch nad určitú hodnotu. 

V praxi sa často nesprávne tvrdí, že ak darca stanoví konkrétny účel použitia prostriedkov, vyžaduje sa písomná darovacia zmluva. Zo samotného zákona (kogentného práva) nič také nevyplýva, takže organizácia takúto povinnosť nemá, s výnimkou prípadov, keď si ju sama zakotvila v interných predpisoch. 

Z hľadiska odbornosti je nutné rozlišovať medzi darom a projektovým financovaním:

Pri klasickom dare poskytuje darca organizácii prostriedky, ktoré sa stávajú jej vlastníctvom, a organizácia s nimi naloží tak, ako uzná za vhodné v rámci svojho poslania/účelu. Ak však darca poskytne prostriedky účelovo viazané na financovanie konkrétnej aktivity, projektu či výstupu (a vyžaduje preukazovanie ich použitia), z právneho hľadiska už nejde o dar, ale o financovanie konkrétneho projektu. To je úplne odlišný právny vzťah, ktorý sa neriadi ustanoveniami o darovacej zmluve.

Organizácia, ktorá prijme podiel zo zaplatenej dane (2 % alebo 3 %), má zákonné povinnosti vymedzené v § 50 zákona o dani z príjmov. Tieto povinnosti sú: 

1. Organizácia musí byť zapísaná v Centrálnom registri prijímateľov, ktorý vedie Notárska komora SR.  
2. Prijaté financie sa musia použiť výlučne na verejnoprospešný účel. 
3. Zverejnenie použitia v Obchodnom vestníku, ak organizácia prijme sumu vyššiu ako 3 320 eur.
4. Vedenie účtovníctva, tzn. prijaté 2% (3 %) sa musia účtovať v účtovníctve na osobitnom účte a preukázateľne viesť ako osobitný účelový prostriedok, aby bolo možné spätne zdokladovať ich použitie. 
5. Ak organizácia prijme sumu vyššiu ako 33 000 eur, je povinná do 30 dní od prijatia týchto finančných prostriedkov otvoriť osobitný bankový účet a tieto financie naň previesť. 
6. Prijatý podiel dane musí organizácia použiť najneskôr do konca kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bol podiel poukázaný, napríklad ak boli peniaze prijaté v roku 2025, musia byť použité do 31.12.2026.

Prijatie 2 % (resp. 3 %) z daní – všeobecné pravidlo

Audit je potrebný, ak organizácia prijme z podielu zaplatenej dane sumu vyššiu ako 35 000 eur. Audit sa nevykonáva za to účtovné obdobie, v ktorom peniaze z daní prišli na účet, ale povinne za to účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité.

Špecifické pravidlá pre nadácie

Nadácia musí mať účtovnú závierku overenú audítorom vtedy, ak jej príjmy z cudzích zdrojov ku dňu zostavenia účtovnej závierky presiahnu sumu 200 000 eur. Cudzie zdroje zákon jasne špecifikuje; patria medzi ne napríklad dary od fyzických a právnických osôb, 2 % z daní či príjmy z verejných zbierok. Samozrejme, podmienka auditu pri presiahnutí 35 000 eur z 2 % platí pre nadáciu súbežne tiež.

Špecifické pravidlá pre neziskové organizácie

Tu platia dve alternatívne podmienky. Audit je povinný, ak:

1. príjem z verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane (spolu) v danom roku presiahne 200 000 eur, alebo
2. celkové príjmy neziskovky v danom roku presiahnu sumu 500 000 eur.

Špecifické pravidlá pre športové organizácie

Ak má športová organizácia právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov, musí mať audit (a výročnú správu overenú audítorom), ak:

1. príjem verejných prostriedkov v danom účtovnom roku presiahne 100 000 eur, alebo
2. celkové príjmy športovej organizácie v danom roku presiahnu 400 000 eur.

Organizácie v občianskom sektore môžu na Slovensku vykonávať podnikateľskú činnosť. Podnikanie však má byť len ich doplnkovou činnosťou, ktorá slúži na podporu ich hlavnej neziskovej a verejnoprospešnej činnosti.  Čo potrebujú organizácie na podnikanie? Ak sa rozhodnú podnikať, musia splniť nasledovné: 

1. Podnikateľská činnosť musí byť v súlade s jej cieľmi a jasne definovaná v stanovách organizácie. 
2. Organizácia musí získať oprávnenie na podnikanie – najčastejšie živnostenský list, ktorý vybaví na príslušnom živnostenskom úrade. 
3. Ak organizácia získa oprávnenie na podnikanie, musí sa registrovať na daňovom úrade pre daň z príjmov právnických osôb, a to do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom získala oprávnenie. 
4. Ak občianske združenie začne podnikať, vzniká mu povinnosť viesť podvojné účtovníctvo, a to bez ohľadu na výšku príjmov.

Organizácie môžu podnikaním dosiahnuť zisk a ten musí byť po zdanení v celom rozsahu použitý výlučne na podporu a rozvoj hlavnej neziskovej činnosti, pre ktorú bola organizácia založená.